Miluj blížneho svojho?

Autor: Silvia Pilková | 20.10.2014 o 13:36 | (upravené 20.10.2014 o 13:44) Karma článku: 8,99 | Prečítané:  1302x

V upršané sobotné ráno som sa zobudila s úsmevom na perách a s pocitom radostného očakávania. Dopila som svoju kávu a s nožnicami som sa vybrala do záhrady, nastrihať ruže pre moju kamarátku, ktorej 9 ročný syn mal mať v ten deň, Prvé sväté prijímanie. Bola som naň pozvaná aj ja, tak som si povedala, že jej urobím radosť a darujem jej kyticu z mojich nádherných, voňavých červených ruží. Ešte na nich boli kvapky dažďa, keď som ich strihala. Obstrihala som im aj tŕne, aby nepichali a dala krásnu veľkú červenú mašľu. Do kostola sme dorazili pol hodinu pred začiatkom omše a tak sme sa zvítali a posadali do lavíc. Sadla som si k staršej pani, ktorá bola sama v celej lavici. Sedela v strede a tak som si prisadla k nej, aby sa pomestili aj ďalší ľudia. Pozrela na mňa nahnevane, čo som vôbec nečakala. Povedala som si, že nevadí a usmiala som sa na ňu. V tom mi kýval manžel, že už ide a tak som ruže položila na lavicu pred seba a vyzliekla som si kabátik, ktorý som si položila medzi mňa a pani vedľa. Muž mi ukázal na ceduľku pred nami, že reservé. Pochopila som, že tam budú sedieť detičky idúce na prijímanie a tak som kyticu položila na môj kabát, aby ich nepichala do chrbátikov. Pani sa obzrela na mňa a pokrútila hlavou. Nechápala som, ale za chvíľku mi to došlo. Z lavice vedľa nej začala odpratávať svoj kabát, kabelku, klobúk a kvety a lavicu zaplnilo jej príbuzenstvo. Vnuci sedeli hneď vedľa nej a bundy mali uložené vedľa seba. Ona sa posunula ku mne, aby mali viac miesta a ostala sedieť tam, kde bol stĺpik, ktorý vadil nohám. Miesto toho, aby povedala rodine, posuňte sa, fľochla na mňa nenávistným pohľadom a csskla. Kaplán ma dosť upútal, keď pred omšou prísnym hlasom oznámil, že si nepraje, aby si ľudia fotili a filmovali svoje deti a motali sa tak kostolom najatému fotografovi a kameramanovi do cesty. Vraj si potom môžu fotky a DVD od kostola kúpiť. Pomyslela som si hneď, že „cirkev s.r.o.“  

Počas omše, bola moja suseda prvá, kto sa prežehnával v našej lavici, kľakala si prvá, vstávala prvá, začínala modlitby ako prvá a snažila sa byť vzorom pre svojich vnukov.

Zakaždým keď si sadala, rukou posunula môj kabátik aj s kyticou smerom ku mne, až som ho mala skrčený ako uterák. Hovorila som si nevadí, však sa pomestíme. Hlavne nech to kvety prežijú. Po oľutovaní hriechov sme si sadli a pani si sadla tesne vedľa mňa. Pozerám, že mi zadkom prisadla moju kyticu a tak jej šepkám, že prepáčte, ale sedíte mi na kytici. Ona mykla natupírovanými vlasmi a do ticha v kostole mi namiesto, prepáčte, nenávistným hlasom zapišťala, tak si ich posuňte dakam, nie? Obarená som na ňu hľadela a chcela som kyticu spod nej vytiahnuť. Nedala si ani námahu, aby sa nadvihla a tak si to odniesli dve hlavičky. Dala som si kyticu pod nohy na dlažbu, kabát na kolená a hovorila som si, že musím ostať kľudná, však o nič nejde. Tlak mi stúpal a mala som chuť sa rozplakať, ale keď som videla detičky krásne vyobliekané a čakajúce na svoje prvé prijímanie, ukľudnila som sa. Omša pokračovala a po klasickom pokyne:“dajte si znak pokoja“ som sa po manželovi obrátila k susede, že jej podám ruku. Ona si podala ruku so svojou rodinou a moju podanú ruku odignorovala. Zahanbená som zas ruku stiahla a snažila sa modliť a prosiť boha, aby som nepociťovala hnev. Po omši sme sa mali postaviť do uličky, aby sme deti vyprevadili z kostola. Každý si chcel to svoje dieťa vyfotiť, alebo mu aspoň zakývať a tak sa ľudia tlačili, stúpali si po nohách a nebrali ohľad na starých ľudí a deti, ktoré sa v tom chaose strácali. Mierne vydesená z besniaceho davu, som sa predrala von z kostola na čerstvý slobodný vzduch. Tam som premýšľajúca o tom, ako sa z oviec stávajú zúriví vlci, počkala na mojich blížnych.

 

Je to fakt na zamyslenie, že ľudia čo prišli do kostola, aby slávili boha a ctili si : „Miluj blížneho svojho“, si to vykladajú po svojom a ctia si akurát seba. Najhoršie je, že sú priamym vzorom pre svoje deti, ktoré sa potom často správajú ako cez kopirák....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?